Borneo 2010 - raj krčiažnikov, časť 2

Bako National Park, Lokalita „Niekde pri ceste 2"

 

 

 

 

Bako National Park

Národný park Bako, založený v roku 1957, je najstarším ako aj jedným z najmenších národných parkov v Sarawaku. Je vyhľadávaným miestom pre turistov, ktorí trávia dovolenku v Kuchingu. Park je vzdialený iba 20 minút cesty loďou z Kampung Bako, po súši sa na jeho územie však nedostanete. V tomto malom prístave nás zaujala hlavne tabuľa rovno na nástupnom móle upozorňujúca na riziko krokodílov... Žiadneho sme nanešťastie nevideli...

 

Na presun na územie národného parku sa používajú niekoľkomiestne člny... Sranda to začína byť v mieste ústia rieky do Juhočínskeho mora... Vtedy sa treba poriadne držať, inak hrozí „Muž cez palubu!“

Počas miliónov rokov pôsobenia erózie na pieskovec boli vytvorené nádherné strmé útesy, skalné mysy a pásy bielych pieskovcových zálivov... Morské vlnenie svojou silou vytvorilo útvary fantastických tvarov s farebnými vzormi vznikajúcimi naplavovaním železitých častíc.

Celkovú atmosféru dokresľujú konštrukcie rybárskych sietí na mori...

Národné parky v Sarawaku spravuje organizácia Sarawak Forestry. Na ich územie sa vo väčšine prípadov nedostanete bez sprievodcu, ktorý na vás „dáva pozor“ a často je aj užitočným zdrojom informácií... A je to hlavne jedna z možností zamestnania pre miestne obyvateľstvo...

 

Pri vstupe do národného parku sa rozprestierajú mangrovové porasty. Ráno po príchode do parku musíte z člnu vystúpiť niekoľko desiatok metrov pred vstupnou bránou a zvyšok cesty absolvovať blatistým chodníkom.

Toto je môj domček!!!

 

V prvej časti areálu národného parku sa môžete poprechádzať v mangrovovom poraste po drevenom chodníku umiestnenom na koloch. 

Bako National Park

 

Lietajúca jašterička - Draco cornutus. Náš sprievodca Chien kvôli nášmu zážitku neváhal skočiť do blata medzi mangrovy a zatriasť stromom, aby sme tohto letca mohli vidieť v celej jeho kráse... Odfotiť ju bolo pomerne ťažké... Jediná použiteľná fotka z celej skupiny...

Draco cornutus

Mangrovy počas prílivu úplne menia svoj vzhľad. Človek zrazu pochopí prečo je ten drevený chodník tak vysoko nad zemou.

Zástupcovia rodu  Hospitalitermes v akcii...

 

Po krátkom stúpaní cez nížinný dažďový prales sme sa dostali na veľmi teplé "plateau", zložené z kremičitého pieskovca. Aj keď sme boli stále pomerne blízko pri mori, bolo tu neznesiteľné teplo a pálilo na nás priame slnko... Nepomohol ani pomerne vysoký UV faktor.

 

Prvý druh v Bako - Nepenthes rafflesiana. Je pomerne rozšíreným druhom, ktorý rastie aj v lesoch „peat swamp“ aj v „kerangas“. V Sarawaku rastie na lokalitách v nadmorskej výške nad 500 m. n. m. Tu ako aj v susednom Brunei rastie viacero rôznych variet, pričom spodné pasce niektorých z nich môžu dosahovať obrovskú veľkosť – príležitostne je možné nájsť aj pasce dlhšie ako 35 cm. V blízkosti Kuchingu bol dokonca nájdený jedinec, ktorého pasca obsahovala zvyšky utopenej myši. Uvedené obrovské rastliny obyčajne rastú na tienistejších stanovištiach, zatiaľ čo menšie typickejšie formy rastú na otvorených exponovaných miestach. Tento druh rastie okrem Bornea aj na Sumatre, v polostrovnej Malajzii a v Singapure.

Nepenthes rafflesiana

 

Drosera spatulata, var. bakoensis tvorí veľmi variabilné ružice s listami podobnými lyžičke. Tento druh má veľmi široké rozšírenie, v prirodzených podmienkach rastie v celej juhovýchodnej Ázii, v južnej Číne a Japonsku, v Mikronézii, v Novej Guinei až po východné oblasti Austrálie, v Tasmánii a na Novom Zélande. Jednotlivé variety často nesú meno miesta ich výskytu (napr. „bakoensis“).  

Drosera spatulata, var. bakoensis

Drosera spatulata, var. bakoensis

Drosera spatulata, var. bakoensis

 

Nepenthes albomarginata je možné nájsť na izolovaných lokalitách v celom Sarawaku, ale primárne rastie v pobrežných oblastiach, v "kerangas" ako aj v lesoch "peat swamp", ale nájsť ho môžete aj v nadmorskej výške až do 800 m. n. m. Farba pascí je veľmi rôznorodá, od limetkovo-zelenej až po tmavo-purpurovú. Druh je veľmi ľahko rozpoznateľný vďaka bielemu pásiku, ktorý sa nachádza hneď pod obústím. Vedci nedávno zistili, že tento slúži ako špeciálny atraktant pre termity, ktoré rastliny dokážu loviť vo veľkých množstvách. Môže sa však stať, že nájdete pascu aj bez tohto pásika, to znamená, že túto atraktívnu oblasť už termity celú „zjedli“.

Nepenthes albomarginata

 

Zástupca rodu Myrmecodia. Druhy, ktoré patria do tohto rodu žijú v symbiotickom spolužití s mravcami a hubami. Rastliny rastú v korunách stromov a v zhrubnutých hľuzovitých výrastkoch poskytujú útočisko pre kolónie mravcov, čím ich chránia pre výkyvmi počasia ako aj pred predátormi. 

 

Rovinatá vrcholová časť národného parku bola fakt horúca. Najviac sa to dalo precítiť na holých skalách, človek by mal pocit, že tá voda v malom potôčiku o chvíľu zovrie...

Nepenthes gracilis je jedným z najbežnejších krčiažnikov rastúcich na území Sarawaku. Môžete ho nájsť na rôznorodých stanovištiach od lesov „peat swamp“ až po „kerangas“ a veľké množstvo rastlín rastie aj popri cestách, hlavne v blízkosti pobrežia. Pasce sú malé a valcovité, obyčajne svetlo zelené s purpurovými škvrnami na vnútornom povrchu. Niekedy môžu byť pasce aj tmavo purpurové, hlavne ak rastú na odkrytých miestach, kde sú vystavené priamemu slnku. Štíhla popínavá stonka môže dosiahnuť dĺžku aj viac ako 5 m, staršie rastliny sú dokonca schopné vytvoriť na zemi hustý koberec stoniek a pascí. Tento druh môžete nájsť na celom Borneu, na Sumatre, v polostrovnej Malajzii, v Singapure, v Thajsku a na Sulawesi.

Nepenthes gracilis

Nepenthes gracilis

Nepenthes gracilis

Les vo vrcholovej časti... Síce tieň, ale neznesiteľné teplo pokračovalo... Nížinný dažďový prales v celej svojej kráse....

A v tom lese hlboko pod tieňom korún rástol Nepenthes hirsuta. Je endemitom Bornea, vyskytuje sa v celom Sarawaku od morského pobrežia až do výšky 1000 m. n. m.. Názov je odvodený od krátkych drsných chlpov, ktoré pokrývajú stonku a spodnú stranu listov. Tento druh je pravdepodobne primárne viazaný na pieskovcové formácie a rastie v tienistých "kerangas" a v lesoch vo vrcholovej časti  kopcov. Väčšina turistov však tento druh v prirodzenom prostredí prehliadne, keďže čisto zelené, príp. jemne purpurovo bodkované pasce sú veľmi nenápadné. Spodné pasce obyčajne nedosahujú ani 10 cm aj keď výnimočne môžu narásť aj do dvojnásobnej dĺžky. Avšak väčšina rastlín neprodukuje početné pasce, nie je ani zvláštnosťou nájsť rastlinu, ktorá nemá pasce vôbec, hlavne ak rastie na veľmi zatienených lokalitách. 

Nepenthes hirsuta

Nepenthes hirsuta

Tak a po návrate do vstupnej časti parku sme sa ocitli akoby na úplne inom mieste... Prišiel príliv a vodná hladina sa podstatne zvýšila...

Súčasťou komplexu Park Headquarters je aj reštaurácia s terasou... Všade, dokonca aj na záchode vás sprevádzajú upozornenia, že je potrebné si dať pozor na makaky (Macaca fascicularis), ktoré striehnu na okolitých stromoch a stačí iba jeden nestrážený okamih a váš fotoaparát či taška s osobnými vecami je nenávratne stratená... A sú naozaj rýchle...

Macaca fascicularis

V blízkosti reštaurácie sme stretli dvoch nádejných adeptov na účasť na majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2025. Tvárili sa síce ako Ševčenko a Ballack, ale vyzerali skôr ako malý Park Ji-Sung J

Bako je domovom asi 150 jedincov ohrozených opíc Proboscis (Nasalis larvatus), ktoré sú endemitom Bornea. Spoľahlivo sa dajú spoznať vďaka zvláštnemu do dola predĺženému nosu, najväčšie dominantné samce majú nosy dokonca také dlhé, že si ich musia pri prijímaní potravy odsúvať na stranu...

Ďalšími zvieratami sú už spomínané dlhochvosté makaky, strieborné hulmany, veveričky, bornejské dlhosrsté diviaky a mnoho ďalších. Park je tiež domovom veľkého množstva jašteríc a väčšinou neškodných hadov. Taktiež je skvelým miestom na pozorovanie vtákov, žije ich tu až 150 druhov. Zástupcov nočných živočíchov tvoria napr. lietajúce lemury, veľké množstvo bylinožravých a hmyzožravých netopierov, skunky a pod.   

 

Nasalis larvatus

Nasalis larvatus

A odchádzame z Bako, rannú prechádzku k člnu v blate už absolvovať nemusíme, do člnu skáčeme priamo z mostíka...

Lokalita „Niekde pri ceste 2“

 

Pred večerou sme stihli ešte jednu lokalitu – pracovný názov „Niekde na ceste 2“. Na obrázku Bill z Texasu v cestárskom prevedení.

Nepenthes mirabilis je široko rozšírený druh, je ho možné nájsť od juhovýchodnej Ázie až po Austráliu a je jedným z najbežnejších krčiažnikov v Sarawaku. Je schopný rásť v rôznych prostrediach, početný je hlavne v močaristých narušených územiach ako aj v pustatinách. Pasce dorastajú do výšky až 15 cm a ich sfarbenie môže byť od bledo zelenej až po ružovú. Listy majú charakteristickú textúru podobnú papieru a zúbkaté okraje. Druh je rozšírený na Borneu, Sumatre, v Thajsku, polostrovnej Malajzii, na Sulawesi, Maluku, Novej Guinei, Filipínach, v Austrálii, Indočíne, Číne, Hongkongu, Macau a Palau.

 Zaujímavé na tejto lokalite bolo prostredie, v akom krčiažníky rástli. Ako je vidieť na fotkách nedá sa hovoriť o substráte ale rástli doslova v štrbinách veľkých blokov akýchsi kamenných lavíc, podobne ako u nás, keď vám z asfaltu vyrastá burina. Betónu podobný, rozhorúčený povrch musí byť pravidelne zvlhčovaný a ochladzovaný častými dažďami, inak by jedince nemali šancu na takto extrémnom stanovišti prežiť.

Nepenthes mirabilis

Nepenthes mirabilis

A ešte aj Nepenthes gracilis

Nepenthes gracilis

Nepenthes gracilis