Interakcie medzi zástupcami rastlinnej a živočíšnej ríše sú nevyhnutné pre vývoj a udržanie života na našej planéte. Zvieratá hrajú dôležitú úlohu ako opeľovače a rozširovače semien. Rastliny sú nevyhnutné pre výživu zvierat a tvoria veľké komplexy ekosystémov, ktoré poskytujú priestor pre život širokej škály živočíšnych druhov.

Mäsožravé rastliny sa kedysi vyskytovali na mnohonásobne väčšej rozlohe ako v súčasnosti. Mnohým druhom a významným lokalitám hrozí zánik. Viac ako 95% biotopov mäsožravých rastlín v USA už bolo zničených a nahradených obchodmi, parkoviskami a poliami. V Európe bolo množstvo rašelinísk a močiarov, kedysi plných mäsožravých rastlín, odvodnených za účelom poľnohospodárstva.

Mäsožravé rastliny sa vyskytujú aj na území Slovenska.
Rastie u nás 7 druhov a 1 kríženec, patriace k 3 rodom: Bublinatka (Utricularia), Tučnica (Pinguicula), Rosička (Drosera)

Mechanizmy chytania koristi u mäsožravých rastlín

Všetky mäsožravé rastliny sa vyznačujú špecifickou adaptáciou na životné podmienky, v ktorých rastú. Lokality skoro všetkých druhov majú podobné v podmienky:

•    pôdy s nízkym obsahom živín a nízkou pH reakciou,
•    vlhké, rašelinné, močaristé biotopy,
•    slnečné stanovištia,
•    slabá konkurencia iných rastlín.

U niektorých rastlinných druhov je ťažké stanoviť hranicu medzi mäsožravými a „klasickými“ rastlinami. V rastlinnej ríši existuje množstvo rastlín, ktoré lákajú alebo aj chytajú hmyz. Najznámejším príkladom je interakcia medzi opeľovačmi a kvetmi rastlín. Iným príkladom sú rastliny, ktoré dokážu chytať, alebo na určitú dobu zadržať hmyz - Salvia glutinosa, S. patens, Feris viscaria, Proboscidea louisianica, Nicotiana noctiflora, Aristolochia sp.,.