Najväčšie a azda aj najkrajšie mäsožravé rastliny vôbec. Prvý popis krčiažnika siaha do 2. polovice 17. storočia kedy, francúzsky guvernér E. Flacourte objavil na ostrove Madagaskar prvé rastliny. V súčasnosti je už popísaných okolo 100 druhov a nové stále pribúdajú najmä zo Sumatry, Filipín a Papuy Novej Guyany. Výskyt Nepenthesov je obmedzený na tropickú oblasť Ázie najmä na ostrovoch Borneo, Sumatra a na Filipínach. Okraj výskytu však siaha až po Madagaskar, Sri Lanku a Austráliu.   

Rastliny sú charakteristické tvorbou krčahovitých pascí, ktorých veľkosť je od pár centimetrov až po pol metra s objemom aj 3 litre. Väčšina druhov rastie ako liany a šplhajú sa do korún okolitej vegetácie a môžu dosiahnuť aj 20 m. Pasce  rozdeľujeme na dva typy. Spodné pasce, ktoré tvoria mladé rastliny, výhonky v dolných partiách rastliny sú baňatejšie s dokonale vyvinutými postrannými “krídlami“. Vrchné pasce sú tvorené na starších rastlinách, ktoré sa šplhajú po vegetácii, sú pretiahnuté a často krát bez postranných “krídiel“.

Krčiažníky rastú v tropických dažďových lesoch s trvale vlhkou mikroklímou. Väčšinou sa vyskytujú na otvorenejších priestranstvách, kde majú dostatok svetla a slnka ako napr. okraje lesa, pozdĺž potokov, svahy kopcov s nízkou vegetáciou ale aj suťoviská. Teploty sa tu pohybujú v závislosti od nadmorskej výšky od 15 až po 30 °C cez deň a 5 až 20 °C v noci. 

Krčiažníky rozdeľujeme do dvoch ekologických skupín na nížinné a horské. Niekedy je zložité stanoviť hranicu medzi týmito dvoma skupinami a niektoré druhy sa môžu vyskytovať v oboch skupinách.  

Krčiažníky sú dvojdomé rastliny, rastlina má teda buď samčie alebo samičie kvety a preto pre úspešné opelenie potrebujeme mať obe pohlavia. 

Pestovanie

Pri pestovaní sa snažíme napodobniť podmienky podobné ich prirodzenému výskytu. Dôležitá je najmä vyššia vzdušná vlhkosť a dostatok svetla. Krčiažníky sa pestujú v uzavretých vitrínach alebo v skleníku, kde vieme zabezpečiť vyššiu vzdušnú vlhkosť. Vitrínu treba umiestniť na miesto s dostatkom svetla najlepšie na južnú alebo juhozápadnú parapetnú dosku. Krycie sklo vitríny je dobré podložiť tenkými (1-3mm) podložkami, ktoré vytvoria štrbinu, ktorou môže prúdiť teplý vzduch, čím predídeme prehriatiu. Vhodné je aj pestovanie pod umelým osvetlením. Dôležitý je taktiež substrát, ktorý by mal byť ľahký a priepustný. Najčastejšie sa používajú prísady ako: rašelina, polystyrén, molitan, kôra (borovicová alebo dubová), perlit a živý alebo suchý rašelinník. Pre základné druhy postačí zmes rašeliny, polystyrénu a kôry (1:1:1). Kvetináče by nikdy nemali stáť vo vode. Zalievame vždy z hora dažďovou alebo destilovanou vodou. Substrát by mal byť udržiavaný stále vlhký. Rastlinky je dobré niekoľko krát denne orosiť a vhodné je taktiež využívať zvlhčovač vzduchu. Teploty volíme podľa príslušnosti do ekologickej skupiny. Náročnejšie vysokohorské druhy vyžadujú v lete teploty nižšie ako 25 °C s nočným poklesom na 15 °C. 

Rozmnožovanie

Vegetatívne: Najbežnejším spôsobom je rezkovanie, kedy narežeme stonku na 10-15cm dlhé časti v závislosti od rozostupov internódií (rezok by mal mať 2 až 3 internódia). Takéto rezky ponoríme do tekutého alebo práškového zakoreňovača a spodnú časť obalíme živým rašelinníkom alebo obsypeme perlitom a udržiavame ich stále vlhké. Listy je treba skrátiť na tretinu čím znížime výpar. Takto pripravené rezky treba udržiavať pri vysokej vlhkosti v teple na svetlom mieste. Ideálna doba na rezkovanie je začiatok jari.  

Generatívne: Semená si udržujú relatívne krátku klíčivosť, takže je najlepšie ich po obdŕžaní hneď vysievať. Vysievame ich na substrát pozostávajúci z rašeliny a kremičitého piesku alebo na nastrihaný živý rašelinník. Výsev vyžaduje vysokú vzdušnú vlhkosť a teplo. Po tom, ako vytvoria prvé malé pasce, môžeme rastlinky rozsadiť. Klíčenie v závislosti od druhu a kvality semien môže začať po dvoch týždňoch až niekoľko mesiacoch.  

Škodcovia 

Rastlinky môžu byť napádané savými škodcami ako: puklice, vošky, roztočce alebo strapky. Nebezpečné sú hubové choroby, ktoré môžu vznikať vplyvom dlhodobého premokrenia substrátu alebo nízkych teplôt. Prevencia je odstraňovanie suchých a zožltnutých listov a pravidelná kontrola rastlín. Proti roztočcom môžeme bojovať zvýšením vzdušnej vlhkosti a častejším rosením rastlín.

Moje skúsenosti 

Tento rod má v mojom skleníku veľké zastúpenie. Nížinné druhy sú v závesných kvetináčoch umiestnených vo vyšších partiách skleníku. Horské druhy sú na dne rozmiestnené po zemi kde je teplota nižšia aj o 10C. Niekoľkokrát za deň sú rastlinky automaticky rosené dažďovou vodou. Cez leto sú zatienené tieniacou textíliou. V lete niektoré druhy trpia vysokými teplotami a obmedzujú svoj rast. Najlepší rast vykazujú na jar a na jeseň, kedy je dostatok svetla a teploty sú nižšie. Napriek tomu, že mnoho pestovateľov opisuje výsev semien ako zdĺhavý a komplikovaný, podľa mojich skúseností pri dodržaní základných podmienok môže rastlina vypestovaná zo semien už po 4 rokoch kvitnúť. Dôležité je rastlinku počas tejto doby aspoň 2 krát presadiť a zabezpečovať jej vhodné podmienky.