Druhovo najbohatší rod mäsožravých rastlín. Vyskytujú sa na všetkých zelených kontinentoch. Rastliny teplých oblastí rastú celoročne, avšak druhy z mierneho pásma prežívajú chladovú periódu vo forme prezimovacích pupeňov – tzv. turiónov, ktoré klesajú ku dnu a v bahne prečkajú zimu.

Bublinatky rastú často v trvalo alebo sezónne podmáčaných stanovištiach na okrajoch vodných plôch, v močiaroch, v machoch na kmeňoch stromov ale aj ružiciach broméliovitých rastlín. 

Bublinatky tvoria najčastejšie drobné kvietky rôznych tvarov a farieb ale niektoré pripomínajú tvarom kvety orchideí a dosahujú aj niekoľko centimetrov. Bublinatky tvoria množstvo malých mechúrikovytých pascí sacieho typu. Ich korisťou sa stávajú rôzne drobné pôdne a vodné živočíchy.

Bublinatky rozdeľujeme do troch základných ekologických skupín:

vodné – plávajúce voľne na hladine,

terestrické – rastúce v podmáčaných pôdach,

epifitické – rastúce na kmeňoch stromov, v machoch alebo medzi skalami, často tvoriace zásobné hľuzy, ktoré umožňujú prežiť dočasné preschnutie substrátu.

Pestovanie

Pri dodržaní základných podmienok je pestovanie väčšiny druhov nenáročné. U každej ekologickej skupiny musíme dbať na vytvorenie vhodného pestovateľského média. Bublinatky majú radi dostatok svetla a trvalo podmáčaný substrát. 

Vodné – pestujú sa v rôznych nádobách: od uhorkových fliaš cez akvária rôznych veľkostí až po veľké jazierka. Nádoby môžu byť umiestnené v byte za oknom, na balkóne ako aj von v záhrade. Dôležité je vytvorenie správneho nálevu, ktorý zabezpečí podobné zloženie vody ako na prírodných lokalitách. Na vytvorenie nálevu sa používajú uschnuté listy (z minulej sezóny) ostrice alebo aj iných vodných rastlín. Ako u väčšiny vodných mäsožravých rastlín je dôležité zabezpečiť aj prísun živej koristi.

Terestrické – pestujú sa bežne v kvetináčoch. Najvhodnejším substrátom je rašelina a kremičitý piesok (1:1). Kvetináč musí stále stáť vo vode. Voda musí byť mäkká – dažďová, destilovaná alebo prevarená. Teplotu treba zvážiť v závislosti od prirodzeného výskytu konkrétneho druhu, avšak vo väčšine prípadov sú mimoriadne tolerantné a znášajú teploty od 35 °C až po 5 °C.

Epifitické – pestujú sa v kvetináčoch alebo v košíčkoch pre epifitné rastliny. Substrát by mal byť vzdušný, pozostávajúci z machov alebo rašelinníku, kôry, molitanu, lístia a trochy rašeliny. Rastliny sa polievajú najčastejšie zvrchu niekoľko krát za týždeň. Druhy tejto skupiny vyžadujú aj zvýšenú vzdušnú vlhkosť a preto sú mimoriadne vhodné pre pestovanie vo vitrínach alebo akváriách. 

Rozmnožovanie

Vegetatívne: Najbežnejší spôsob rozmnožovania. Rastlinky prirodzene tvoria odnože a rozrastajú sa po kvetináči. Niektoré druhy ako U. reniformis alebo U. nelumbifolia tvoria dlhé šľahúne, ktoré keď nájdu dostatočne vlhké prostredie zapustia korene a tak osídľujú nové priestory. 

Generatívne: Nie je veľmi časté. Terestrické druhy vysievame na povrch podmáčaného substrátu. Semiačka epifitických druhov sa vyznačujú krátkou dobou klíčivosti semien a preto by sa nemali skladovať ale hneď vysievať. 

Škodcovia

Škodcovia nepredstavujú závažnejšie problémy pri pestovaní. 

U terestrických druhov sa môžeme stretávať s bežnými škodcami ako sú vošky. Najmä pri nekvalitných substrátoch môžu ohrozovať rastliny plesne. Nebezpečné sú tiež zelené slizovité riasy na povrchu substrátu. U druhov so širšími listami ako napríklad u skupiny epifitických sa môžeme stretávať s puklicami. 

Moje skúsenosti 

Bublinatky sú pre mňa napriek svojmu na prvý pohľad nemäsožravému vzhľadu veľmi fascinujúcou a vďačnou skupinou. Pri terestrických druhoch odporúčam používať v substrátoch vysokú prímes kremičitého piesku alebo drobného štrku. Kvetináče často krát zalejem až nad povrch substrátu a postupne nechám vodu odpariť a potom keď sa vyparí zálievku opakujem. Substrát by však nikdy nemal úplne preschnúť. U bublinatiek je mimoriadne dôležité udržať ich v rámci svojho kvetináča. Často krát môžu pomocou odnoží alebo semien kolonizovať aj vedľajšie kvetináče a nie je nič horšie, ako mať v kvetináči nechcene viac druhov bublinatiek, lebo ich následné oddelenie je mimoriadne pracné a niekedy až nemožné. Odporúčam substrát nenaplniť až po povrch kvetináča ale ponechať 2cm okraj, ktorý zabezpečí to, aby sa rastlinka nerozrástla do susedného kvetináča. U druhov ochotne tvoriacich semená treba včasne zbierať semiačka alebo odstrihávať zrelé semenníky.   

Rastlinky nesaďte rovno do veľkých kvetináčov ale pre malú odnož postačí kľudne kvetináč o rozmeru 4x4x4.

Epifitické druhy nemajú radi vysoké teploty. Druhy ako U. quelchii, U. campbeliana U. asplundii majú radí nočné poklesy teplôt. Vyššia vzdušná vlhkosť je taktiež dôležitá. Pestujem ich v skleníku spolu s Nepenthesmi a taktiež v dome v akváriách pod umelým svetlom.