 Kuching, Semenggoh Wildlife Centre, Annah Rais Longhouse, Bau Limestone Hills, Lokalita „Niekde pri ceste 1“
Naše putovanie na Borneo sme začali na letisku vo Viedni, najlacnejšou alternatívou bol let Spoločnosti Egypt Air s medzipristátím v Káhire. Pôvodne sme chceli v čase medzi letmi absolvovať pyramídy, ale na letisku nás odhovorili, že za ten čas by sme to určite nestihli a ani víza sa nám kvôli pár hodinám nechcelo vybavovať... A tak sme sa zabávali na letisku...
Kuching Na „bornejskú“ zem sme vstúpili v Kuchingu, najväčšom meste na ostrove a zároveň hlavnom meste štátu Sarawak, ktorý spoločne so Sabahom tvorí ostrovnú časť Malajzie. Toto mesto sa nám páčilo zo všetkých najviac, pretože aj keď bolo pomerne veľké, bolo upravené, čisté a aj ľudia sa tu stále usmievali... Teda hlavne dievčatá všetkých vekových kategórií a vierovyznaní... Belosi tu predsa nie sú až takí bežní...
Hlavným lákadlom víkendového Kuchingu je Sunday Market, trh ktorý začína vždy v sobotu popoludní a trvá skoro celú nedeľu. Tu sme mohli po prvý krát nasávať pravú ázijskú atmosféru... ľudí, psy, mačky, sliepky, mäso, ovocie a zeleninu, ktoré ste nikdy predtým nevideli a mnoho ďalších vecí, všetko rozmiestnené v organizovanom chaose všade okolo vás...
Skoro ako v Medickej záhrade... Šťastní mladomanželia sa fotili v parku v centre mesta a aj napriek tomu, že boli moslimovia im vôbec nevadilo, že zrazu majú o jedného fotografa naviac. Moslimské ženy tu vo všeobecnosti nemajú až takú ťažkú pozíciu ako napr. na Blízkom východe, ich oblačenie sa od nášho až tak veľmi nelíši, hlavným rozdielom sú šatky na hlavách, ktoré však hýria všetkými farbami a sú veľmi vhodným módnym doplnkom... Zahalené tváre tu moc nevídať, snáď iba u starších žien...
Pýchou Kuchingu je aj jeho Orchid Garden, v ktorej môžete nájsť nespočetné množstvo rastlín hlavne orchideí naaranžovaných na pomerne veľkej ploche. Trochu inak sme toto miesto začali vnímať, keď nám náš sprievodca Chien neskôr ozrejmil, že väčšinu druhov zbierajú pracovníci záhrady pravidelne vo voľnej prírode, aby návštevníci ako my mohli obdivovať kvety v každej ročnej dobe.
No a toto bol náš prvý krčiažnik (odpadkový kôš v Orchid Garden).
Centrom Kuchingu preteká rieka Sarawak. Zvláštnosťou je, že tu nie je ani jeden most, ľudia sa z jednej strany na druhú prepravujú na malých motorových taxíkoch (tambang), stačí iba počkať pár minút na móle a nejaký sa určite dostaví...
Semenggoh Wildlife Centre Keďže sme do Kuchingu doleteli o deň skôr ako nám začínal oficiálny program, rozhodli sme sa ešte pre návštevu Semenggoh Wildlife Centre. Je to rehabilitačné centrum, zamerané na chov chránených druhov živočíchov, ich rehabilitáciu a návrat do voľnej prírody. Špecializuje sa hlavne na orangutany, ktoré tu žijú v ohradených oborách o rozlohe niekoľkých km2 v skoro prirodzených podmienkach a dva krát denne je možné ich pozorovať počas kŕmenia.
Toto divadlo je možné sledovať z pozorovacieho stanoviska, umiestneného len niekoľko desiatok metrov od kŕmnej plošiny. Nie vždy sa však podarí orangutany vidieť. V obdobiach, kedy v prírode dozrievajú plody a zvieratá nájdu dostatok potravy, sa často stáva, že sa na kŕmnu plošinu proste nedostavia a vy odídete s dlhým nosom....
Nám sa to našťastie nestalo....A naskytol sa nám jeden z najsilnejších pohľadov na svete... Videli sme asi 10 zvierat, niektoré z nich v bezprostrednej blízkosti....A pocítili také zimomriavky ako asi ešte nikdy predtým....
Annah Rais Longhouse Na spiatočnej ceste sme si pozreli pomerne vyhľadávanú turistickú atrakciu s názvom Annah Rais Longhouse. Nachádza sa okolo 60 km od Kuchingu a je to sídelný útvar pôvodného malajského obyvateľstva, ktorý sa vyskytuje tým, že je postavený na asi 3 m vysokých koloch, má dĺžku niekoľko desiatok metrov so stredovou ulicou, pričom na oboch jej stranách sa nachádzajú vchody do príbytkov jednotlivých rodín. Je veľká škoda, že takéto dediny sa pomaly vytrácajú, ľudia si stavajú čoraz viac klasické domy a ubehne zrejme len málo času, a stanú sa iba skanzenmi bez reálnych obyvateľov...
Na klebetách po raňajkách... Tety nám síce nerozumeli ani slovo, ale na fotenie boli evidentne zvyknuté...
Skoro každý longhouse má dnes už zriadenú svoju cestovnú kanceláriu a jedného alebo viacerých miestnych podnikateľov v cestovnom ruchu. Hlavným cieľom ich činnosti je ukázať nám mestským ľuďom život pôvodných obyvateľov. To v praxi znamená, že ste u miestnych ubytovaní, jete s nimi, chodíte s nimi na výlety, spíte s nimi a po večeroch s nimi popíjate ryžové víno... To sme ochutnali a vôbec nebolo zlé...
Pôvodné malajské obyvateľstvo tvorí veľké množstvo viac či menej početných kmeňov, ktoré medzi sebou v minulosti neustále súperili. Priniesť domov lebku nepriateľa bolo aj v nie až tak dávnej minulosti veľmi cenené a podľa počtu „hláv“ ste mohli spoznať toho pravého bojovníka. Fenomén „Headhunters“ je v Malajzii preslávený dodnes, našťastie už iba ako lákadlo v cestovnom ruchu... teda aspoň dúfam...
Mačky a psy vyzerajú v Malajzii väčšinou pomerne úboho. V dedinách sú brané ako prirodzená súčasť domu a hospodárstva, zo stola sa im väčšinou ujdú iba odpadky a vyzerajú dosť zanedbane... Veľmi zaujímavou črtou malajských mačiek je to, že majú krátke chvosty. Oproti našim mačkám majú iba tak asi jednu tretinu dĺžky... A možno je aj dobré, že sme sa aj napriek pátraniu nedozvedeli, či sa jedná o nejakú genetickú deformáciu alebo nebodaj nevyhnutnú súčasť polievky z kuracích krkov...:-)
Deti z Annah Rais nemajú svoju vlastnú školu, za vzdelaním dochádzajú do blízkej väčšej dediny. Všetky deti v Malajzii povinnú školskú dochádzku strávia v tmavomodrých uniformách s bielymi košeľami... To v strede nie je žiačka vracajúca zo školy...
APi sa po prvá krát popasoval s čínskymi paličkami... A celkom mu to šlo... Väčšinu malajských fastfoodov tvorí väčšia plocha s plastovými stolmi a stoličkami, pričom v každom rohu tejto plochy sa nachádza malý stánok, v ktorom nájdete vždy iba jeden typ jedla, v jednom polievku, v druhom kura, v treťom rybu a pod. Stánky majú farebne odlíšené plastové taniere a poháre, aby si ich rozpoznali a aj keď by to mohlo vyzerať chaoticky, obsluha funguje ako hodinky.
Toto je trochu iné reštauračné zariadenie... Tu sme absolvovali prvú zoznamovaciu večeru po stretnutí so skupinou. Tú tvorili okrem nás troch Slovákov dvaja Nemci, traja Austrálčania, štyria Američania a samozrejme náš sprievodca Chien Lee – Američan žijúci dlhodobo v Kuchingu, ktorý svoj život zasvätil prírode Bornea – píše knihy, sprevádza dokumentaristov, je považovaný za jedného z najlepších fotografov v Ázii a každoročne organizuje výlety za prírodou Bornea ťažiskovo zamerané na krčiažniky a pozorovanie vtákov.
Bau Limestone Hills Naša prvá zastávka zo skupinou viedla na lokalitu v blízkosti baníckeho mesta Bau na okolité vápencové vrchy... Našim cieľom bol Nepenthes northiana.
Túto krásavicu menom Tropidolaemus subannulatus sme stretli asi 20 m po našom prvom vstupe do dažďového pralesa. Ako sa vyjadril náš sprievodca Chien, asi by nás nezabila, ale na dlhší pobyt v nemocnici by to vraj určite stačilo...
Lokalita Bau bola na začiatok našej expedície naozaj zásahom do čierneho... Žiadny chodník, celkom slušné prevýšenie, šplhanie sa po vápencových skalách a nakoniec brutálny lejak, po ktorom nezostala nitka suchá...
No a aby si prišli na svoje aj nemäsožravkári... Naša prvá orchidea Plocoglottis lowii. Naozaj zaujímavý kvet...
Nepenthes northiana, jeden z najznámejších druhov medzi krčiažnikmi, sa po prvý krát dostal do povedomia botanikov na konci 19. stor., keď Marianne North vytvorila ilustrácie exemplárov, prinesených práve z hôr v blízkosti mesta Bau. Na jej počesť bol neskôr druh aj pomenovaný. Vápencové hory v Sarawaku sú jediným známym miestom jeho výskytu. Môžete ho vidieť rásť vo veľkých trsoch priamo na strmých svahoch týchto vápencových útesov, kde sú úplne nechránené. Menej často sa rastliny vyskytujú aj na strmých svahoch pod tenkou pokrývkou lesného porastu. Je jedným z najväčších krčiažnikov v Sarawaku, listy môžu dosiahnuť až okolo 1 metra a pasce sú často dlhšie ako 30 cm. Rastliny na lokalite boli v často v ťažko prístupnom, veľmi strmom teréne. Vápencové podložie bolo prekryté vrstvou machov, humusu a čerstvého opadu z listnatých stromov. Táto vrstva bola v závislosti od terénu rôzne hrubá, ale odhadoval som ju tak na 15-30 cm. Lokalita je pravidelne zásobovaná každodenným silným prívalovým dažďom. Pasce boli naozaj nádherné. Našli sme množstvo vrchných ako aj spodných pascí. Rastliny nevytvárajú typické dlhé liany ťahajúce sa do korún ale skôr rôzne poliehajú a zachytávajú sa o okolitú nízku vegetáciu. Pasce boli hojne navštevované celými kolóniami termitov.
Porovnanie vrchnej a spodnej pasce.
Lokalita „Niekde pri ceste 1“ Na ceste späť do Kuchingu sme sa zastavili ešte na jednej lokalite... Dostala pracovný názov „Niekde pri ceste 1“, čo je zjavné aj z obrázku.... Početnosť druhov vzhľadom na nie veľmi pekné miesto nás prekvapila...
Nepenthes gracilis je jedným z najbežnejších krčiažnikov rastúcich na území Sarawaku. Môžete ho nájsť na rôznorodých stanovištiach od lesov „peat swamp“ (vlhké, teplé lesy so zástupcami skupiny dipterokarpných stromov a s rašelinnou pôdou) až po „kerangas“ (vlhké, teplé nížinné lesy s nižšou výškou korún stromov a piesčitou pôdou) a veľké množstvo rastlín rastie aj popri cestách, hlavne v blízkosti pobrežia. Pasce sú malé a valcovité, obyčajne svetlo zelené s purpurovými škvrnami na vnútornom povrchu. Niekedy môžu byť pasce aj tmavo purpurové, hlavne ak rastú na odkrytých miestach, kde sú vystavené priamemu slnku. Štíhla popínavá stonka môže dosiahnuť dĺžku aj viac ako 5 m, staršie rastliny sú dokonca schopné vytvoriť na zemi hustý koberec stoniek a pascí. Tento druh môžete nájsť na celom Borneu, na Sumatre, v polostrovnej Malajzii, v Singapure, v Thajsku a na Sulawesi. Na tejto lokalite rástla varieta s tmavo purpurovými pascami. Túto formu veľmi obľubujem a vidieť ju v prírode bol pre mňa veľký zážitok. Rastliny rástli v zemitom až kamenistom substráte a zväčša sa plazili po zemi.  Nepenthes rafflesiana je taktiež pomerne rozšíreným druhom, ktorý rastie aj v lesoch „peat swamp“ aj v „kerangas“. V Sarawaku rastie na lokalitách v nadmorskej výške nad 500 m. n. m. Tu ako aj v susednom Brunei rastie viacero rôznych variet, pričom spodné pasce niektorých z nich môžu dosahovať obrovskú veľkosť – príležitostne je možné nájsť aj pasce dlhšie ako 35 cm. V blízkosti Kuchingu bol dokonca nájdený jedinec, ktorého pasca obsahovala zvyšky utopenej myši. Uvedené obrovské rastliny obyčajne rastú na tienistejších stanovištiach, zatiaľ čo menšie typickejšie formy rastú na otvorených exponovaných miestach. Tento druh rastie okrem Bornea aj na Sumatre, v polostrovnej Malajzii a v Singapure.
Rastliny na tejto lokalite boli naozaj ukážkové. Boli tu formy so žlto bielym sfarbením pascí ako aj formy s nádychom červenej. Spodné pasce boli naozaj enormne veľké, pričom najväčšie dosahovali okolo 30cm.
Porovnanie spodnej a vrchnej pasce.
    Charakteristické pasce druhu Nepenthes ampullaria sú častou a typickou črtou v parkoch v Sarawaku a tento druh je tu pravdepodobne jedným z „najviditeľnejších“ z krčiažnikov. Je nezvyčajný hlavne v tom, že rastliny produkujú väčšinou iba spodné pasce. Na rozdiel od iných krčiažnikov viečko rastie smerom von a umožňuje tak napĺňanie pasce dažďovou vodou. Farba rastliny je obyčajne čisto zelená, alebo s rôznym množstvom purpurových škvŕn, ale niektoré rastliny môžu byť aj úplne červené. Rastlinu môžete v Sarawaku nájsť na tienistých lokalitách v nadmorskej výške nad 600 m. Súčasný výskum poukazuje nato, že rastliny si zabezpečujú výživu skôr zo zvyškov opadaných listov ako z hmyzu a obsah pascí je tvorený viac rastlinným opadom ako živočíšnou zložkou. Druh je možné vidieť okrem Bornea aj na Sumatre, v Thajsku, Singapure, polostrovnej Malajzii a Novej Guinei.
Táto lokalita bola pre pozorovanie variability zafarbenia naozaj jedinečná. Našli sme tu typicky celozelené jedince, jedince z kultúry známe ako “speckelt“ až po nádherné celočervené formy. Rástli v spodnej etáži pod stromami alebo nízkymi kríkmi, kde tvorili husté koberce stoniek. Identifikácia jedinca bola veľmi obtiažna, nakoľko tento druh je typický svojou obľubou vytvárať nové rastové vrcholy na dlhých stonkách. Najmä APiho veľmi zaujímala korisť a naozaj sa vo viacerých pasciach potvrdilo množstvo “nachytaného“ – skôr napadaného lístia.
     Nepenthes reinwardtiana je na celom Borneu bohato rozšírený, rastie najčastejšie v nížinnom Dipterocarpnom lese. V Sarawaku ho môžete nájsť na lokalitách od morského pobrežia, až do nadmorskej výšky 1600 m. n. m. V nízkej nadmorskej výške rastliny obyčajne rastú ako epifyty, ďalej môžu rásť popri cestách a na strmých skalnatých útesoch, niekedy veľmi blízko pri oceáne. Pasce bývajú hlavne zelené, ale môžu mať aj červený odtieň a majú tvar nedokonalého trojuholníka. Rastliny z vyšších nadmorských výšok je možné nájsť na tienistejších lokalitách, kde zvyčajne rastú na zemi. Jednou z charakteristických čŕt tohto druhu je prítomnosť dvoch „očí“ na vnútornom povrchu pasce. Tieto body sú vytvorené na miestach, kde chýba voskový povlak, ktorý sa inak nachádza na celej vnútornej strane vrchnej časti pasce. Nie je známe na čo uvedené body slúžia, možno nejakým spôsobom pomáhajú pri lákaní hmyzu. Nie sú však spoľahlivým rozpoznávacím znakom tohto druhu, niektorým rastlinám totiž chýbajú a na druhej strane niektoré veľmi príbuzné druhy ako napr. Nepenthes tentaculata ich môžu mať tiež. Nepenthes reinwardtiana je rozšírený na Borneu a Sumatre.
Na tejto lokalite rástlo iba pár jedincov, ktoré sa šplhali po okolitých kríkoch a obsadzovali najslnečnejšie miesta. Viditeľné boli aj typické dve svetlé “oči“ vo vnútri pasce.
 Na lokalite rástlo aj pár jedincov N. mirabilis a kríženec Nepenthes x hookeriana čo je prirodzený hybrid druhov Nepenthes rafflesiana a Nepenthes ampullaria známy ako „Hookerov krčiažnik“.
Lokalita bola naozaj druhovo veľmi bohatá a hneď na úvod nám dala okúsiť naozaj peknú dávku z kuchyne Bornejských druhov Nepenthesov. Lokalita bola tesne pri ceste a z časti bol svah odbagrovaný, čo vyvoláva drobné obavy ohľadom jej budúceho zachovania. No podobných lokalít musí byť v okolí množstvo. Zaujímavé bolo, že veľa rastlín rástlo priamo vo veľmi zemitom substráte, čo malo veľmi ďaleko od klasického kultúrneho substrátu. No ako sa budeme môcť presvedčiť pri ďalších lokalitách v rámci nášho putovania, nie je to vôbec raritné. |
