Lokalita "Niekde pri ceste 1", Lambir Hills National Park, Bario

Po strastiplných presunoch z Cameron Highlands sme sa nakoniec v šťastí vrátili do Kuala Lumpur a ráno ďalšieho dňa sme lietadlom nabrali smer Borneo. Pristáli sme na letisku v meste Miri, ktoré nám bolo známe už z predchádzajúcej návštevy Bornea. Po pár hodinách čakania sme sa stretli s našou skupinou, ktorá bola tento krát tiež celkom rozmanitá – tvorili ju ľudia zo Singapuru, Švédska, Francúzska, Floridy a samozrejme my zo Slovenska. Skupina už mala za sebou pár spoločných dní, takže sme sa ako novopríchodiaci museli trochu „rozkukať“.

Na začiatku sme navštívili lokalitu, nachádzajúcu sa niekoľko km za mestom Miri. My sme tu boli už aj počas našej prvej návštevy Bornea, ale to vôbec nevadilo. Pracovne sme ju tento krát nazvali „Lokalita niekde pri ceste 1“. Nachádzala sa na svahu pomerne strmého kopca a rástlo tam niekoľko druhov Nepenthesov.

Nepenthes bicalcarata je endemitom Bornea a v Sarawaku ho môžete nájsť po celej krajine všade tam, kde sa nachádzajú vhodné podmienky, najviac však v severnej časti štátu. Obrovské stonky, ktoré môžu mať hrúbku až 4 cm, sú jednými z najväčších v rámci celého rodu a sú schopné sa šplhať až do výšok viac ako 10 m. Krásne hnedé alebo zelené pasce dorastajú do výšky až 25 cm a sú veľmi ľahko identifikovateľné podľa páru ostrých ostňov pod viečkom. Tieto ostne sú vlastne zväčšené nektárové žľazy (jedny z najväčších v rastlinnej ríši), ktoré produkujú výdatné množstvá nektáru, ktorý sa akumuluje na ich špičke. Nektárom sa kŕmia viaceré druhy mravcov a iného hmyzu, niektoré z nich sa stávajú korisťou. Pasce tohto druhu však slúžia aj ako „domov“ pre pozoruhodný druh mravcov - Camponotus schmitzi, zástupcovia ktorého si vytvárajú úkryt v úponkoch pascí a za potravou schádzajú do ich vnútra, kde plávajú v tekutine, ktorá tvorí ich obsah a vyhľadávajú väčšie kusy koristi, ktoré vyťahujú z pascí von a následne konzumujú.  

Nepenthes mirabilis var. echinostomata je veľmi zaujímavou formou tohto druhu. Pôvodne bol opísaný ako Nepenthes echinostomata, až kým sa vedci nedohodli, že je to vlastne Nepenthes mirabilis. Je veľmi ľahko rozpoznateľný podľa širokého ostnatého peristómu.   

Nepenthes gracilis je jedným z najbežnejších krčiažnikov rastúcich na území Sarawaku. Môžete ho nájsť na rôznorodých stanovištiach od lesov „peat swamp“ až po „kerangas“ a veľké množstvo rastlín rastie aj popri cestách, hlavne v blízkosti pobrežia. Pasce sú malé a valcovité, obyčajne svetlo zelené s purpurovými škvrnami na vnútornom povrchu. Niekedy môžu byť pasce aj tmavo purpurové, hlavne ak rastú na odkrytých miestach, kde sú vystavené priamemu slnku. Štíhla popínavá stonka môže dosiahnuť dĺžku aj viac ako 5 m, staršie rastliny sú dokonca schopné vytvoriť na zemi hustý koberec stoniek a pascí. Tento druh môžete nájsť na celom Borneu, na Sumatre, v polostrovnej Malajzii, v Singapure, v Thajsku a na Sulawesi. 

Nepenthes rafflesiana je taktiež pomerne rozšíreným druhom, ktorý rastie aj v lesoch „peat swamp“ aj v „kerangas“. V Sarawaku rastie na lokalitách v nadmorskej výške nad 500 m. n. m. Tu ako aj v susednom Bruneji rastie viacero rôznych variet, pričom spodné pasce niektorých z nich môžu dosahovať obrovskú veľkosť – príležitostne je možné nájsť aj pasce dlhšie ako 35 cm. V blízkosti Kuchingu bol dokonca nájdený jedinec, ktorého pasca obsahovala zvyšky utopenej myši. Uvedené obrovské rastliny obyčajne rastú na tienistejších stanovištiach, zatiaľ čo menšie typickejšie formy rastú na otvorených exponovaných miestach. Tento druh rastie okrem Bornea aj na Sumatre, v polostrovnej Malajzii a v Singapure. 

Po celkom dlhom čase strávenom fotením a natáčaním na priamom obedňajšom slnku sme sa autami presunuli do blízkeho Národného parku Lambir Hills, nachádzajúceho sa 30 km južne od mesta Miri.

Tento park je rozlohou pomerne malý (6 952 ha) a nachádza s v nadmorskej výške 150 – 465 m. n. m. Žije tu 237 druhov vtákov, 64 druhov cicavcov, 46 druhov plazov a 20 druhov žiab. Zaujímavosťou je, že tu žije viac ako 300 druhov mravcov. Čo sa týka rastlinnej ríše, tak najdominantnejšou čeľaďou stromov sú Dipterocarpaceae – je to posledná nenarušená oblasť uvedeného typu lesa v Sarawaku a je taktiež dôležitým útočiskom pre živočíchy, ktoré už inde nie sú schopné žiť hlavne kvôli intenzívnemu odlesňovaniu. Ďalším početným zástupcom rastlinnej ríše sú fíkusy (Ficus sp.), ktorých tu rastie skoro 80 druhov. Vďaka svojim nádherným vodopádom, veľmi dobrým podmienkam napr. na pozorovanie vtákov, či obrovským stromom je tento národný park veľmi populárny.

My sme bývali v pomerne luxusnom rezorte s názvom Borneo Tropical Rainforest Resort, v ktorom však v tom čase okrem nás neboli skoro žiadni iní turisti. Celkovo na nás tento národný park pôsobil pomerne ospalo, aj keď to možno bolo tým, že sme tu strávili iba jeden deň a na bližšie spoznávanie nebol jednoducho čas.

Zato sme ale popoludnie strávili na veľmi príjemnej prechádzke po turistickom chodníku z dreva, vybudovanom viac ako meter nad úrovňou terénu...

...ktorý, viac menej kopíroval koryto potoka...

... a kde sme mali možnosť pozorovať vzácne aj menej vzácne druhy živočíchov, ako napr. tohto zástupcu „vysokej zveri“ - Rusa unicolor

...alebo túto lietajúcu jaštericu (pozn. zelený pásik v strede kmeňa, ale aj tak sme hrdí, že sa nám ju podarilo zvečniť aspoň takto).

A opäť niečo, čo vyzeralo ako skrútený suchý list, ale list to nebol (Loxopsis sp.)...

... alebo tento druh pomerne „prerasteného“ mravca - Dinomyrmex gigas

...alebo toto nosaté čudo (Pyrops intricata)...

...alebo už po niekoľký krát tohto milého viac ako 10 cm veľkého pavúčika (Heteropoda boiei)...

Samozrejme ani zástupcovia rastlinnej ríše v haluziach nezaostávali... Tacca sp. (bat flower)

No ale super najlepší perfektný objav sa podaril Andrejovi, ktorý na kmeni stromu našiel sedieť veľmi vzácnu žabu – Theloderma horridum. Podľa Chienových slov je to jedna z najvzácnejších žiab, ktorú ani on dovtedy ešte nikdy nevidel. To, že ju v prírode videlo iba veľmi málo ľudí, je spôsobené pravdepodobne tým, že žije na stromoch a má naozaj výbornú kamufláž. O tom, že to bol fakt objav svedčí aj fakt, že Chien ešte v ten istý večer až do skorých ranných hodín oslovoval mailom viacerých svojich známych odborníkov na žaby, len aby zistil či je to fakt ona. Ráno nám s úsmevom od ucha k uchu referoval, že sme urobili prvý záznam o existencii tohto druhu v štáte Sarawak. Nech žijú Andrejove pozorovacie schopnosti!!!

Táto žaba žije ešte aj v Thajsku, v polostrovnej Malajzii, v Singapure, na Siberute a Sumatre. Je to nížinný druh, žijúci v nadmorskej výške do 1000 m. n. m.. 

A po tejto vyčerpávajúcej honbe za faunou a flórou národného parku sme si dopriali kúpeľ v miestnom potoku...

No a ako to v Malajzii býva, takýto pohľad sa nám naskytol na druhý deň ráno z auta iba niekoľko sto metrov po opustení územia národného parku. Masívne odlesňovanie je tu čím ďalej tým viac viditeľné...

Bože a už nás zasa vážia... samozrejme aj s príručnou batožinou. Takto sme sa chystali na letisku v Miri na odlet do Baria. Keď nás posledne pred 3 rokmi takto vážili, tak časť nášho osadenstva vrátane oboch slovenských šuhajov v búrke skoro s lietadlom padla a nakoniec sa piloti rozhodli vrátiť naspäť do Miri po niekoľkonásobnej márnej snahe o pristáte v Lawase. 

Keďže zo zostavy z roku 2010 sme tam boli len my dvaja a Chien, tak sme sa rozhodli, že túto vtipnú historku im vyrozprávame až potom ako pristaneme v Bariu... Mimochodom myslím, že im k panike stačil aj pohľad na lietadlo, ktorým sme mali letieť...

...a následne pohľad do cockpitu... J

Nakoniec sme ale bez akýchkoľvek komplikácií pristáli na letisku v  Bario.

Pre nás zvyknutých na letiská veľkosti aspoň toho nášho bratislavského, sú tieto lokálne letiská s jednou prepážkou a bufetom celkom zábavné...

Bario sa nachádza v centrálnej časti pohoria Kelabit Highlands na severovýchode Sarawaku, veľmi blízko pri hraniciach s Indonéziou v nadmorskej výške 1000 m.n.m.. Je hlavným sídlom v uvedenom pohorí a vďaka geografickej bariére je toto úžasné miesto tak trochu izolované od zvyšku sveta. Aj napriek jeho odľahlosti sa tu nachádza pomerne dobre vybudovaná infraštruktúra – je tu letisko, prístup na internet, školy, kostoly, klinika, policajná stanica a viaceré obchody.

Hlavnou ekonomickou aktivitou miestneho obyvateľstva je poľnohospodárstvo, hlavne pestovanie  špeciálnej odrody ryže, tzv. Bario rice. Táto má oproti klasickým odrodám kratšie zrno a v iných častiach Malajzie je pomerne drahá. Vďaka miernej klíme môžu miestni obyvatelia okrem ryže pestovať aj citrusy. Najznámejšou miestnou špecialitou v tejto oblasti sú však ananásy – vraj najlepšie v Malajzii – ochutnali sme a lepšie sme nikdy predtým a zatiaľ ani nikdy potom nejedli. V rámci živočíšnej výroby sa miestni venujú hlavne chovu oviec a hovädzieho dobytka.

Miestni obyvatelia „Kelabiti“ v počte okolo 5000, sú jednou z najmenších etnických skupín v Sarawaku. Podobne ako mnohé iné pôvodné komunity v Sarawaku, aj Kelabiti žili donedávna výhradne v „longhouse“, aj keď z ekonomických dôvodov v posledných rokoch mnohí z nich migrujú do veľkých miest.  Majú svoj vlastný jazyk, ktorý sa od malajštiny veľmi líši, dokonca ani Chien im nerozumel.

Ubytovaní sme boli v De Plateau Homestay, čo bol vlastne väčší rodinný dom upravený tak, aby sa tu mohli ubytovať aj väčšie skupiny ľudí. V záhrade bolo možné nájsť mini botanickú záhradku, kde majiteľ pestoval rôzne druhy rastlín, vrátane orchideí a mäsožraviek.

Z kúpeľne sme mali výhľad na okolitú krajinu, takže sme absolvovali napr. aj birdwatching so zubnou kefkou v ústach.

Majiteľ bol strašne milý pán, ktorý výborne varil...

...a ktorý vlastnil dvoch nádherných a mimochodom asi jediných super šťastných psov, ktorých sme v Malajzii videli.

Prvý deň sme strávili na lokalite, ktorá sa nachádzala asi pol hodinku od nášho ubytovania v riedkom lese. Tu sme mali možnosť vidieť hneď niekoľko druhov mäsožravých rastlín.

Uvedená oblasť je charakteristická svetlými piesočnatými pôdami, čo je viditeľné hlavne na nespevnenej „poľnej“ ceste. 

Účastníci zájazdu cestou na lokalitu...

Nepenthes veitchii je jedným z najkrajších druhov rodu Nepenthes. Rastie v celom Sarawaku v rôznych oblastich v nadmorskej výške od 0 až do viac ako 1 600 m. n. m. Existuje niekoľko rôznych variet, pričom každá z nich je viazaná na určitý typ biotopu. Ich spoločnou črtou dobre vyvinutý rozšírený peristóm, ktorý býva výrazne sfarbený. Tento druh rastie takmer výhradne epifyticky, pričom rastliny sú pomerne dobre prispôsobené na šplhanie po stromoch. Rastliny, ktoré rastú v nížinných oblastiach v nadmorskej výške menej ako 500 m. n. m. rastú skoro vždy tak, že šplhajú po stromoch rastúcich v bezprostrednej blízkosti riek. Rastliny žijúce vo vyšších nadmorských výškach sú známe hlavne vďaka zlatému alebo červenému pásikavému peristómu. Veľmi nezvyčajná varieta rastie práve lesoch kerangas v okolí Bario – rastliny sa tu prispôsobili striktne terestrickému habitatu a namiesto šplhania po stromoch rastú horizontálne na povrchu piesočnatej pôdy.

Nepenthes stenophylla je bežnou a nápadnou zložkou lesov kerangas v celom severnom Sarawaku v nadmorskej výške viac ako 1000 m .n. m. Je hojný hlavne v piesočnatých územiach, kde je vegetačný kryt veľmi riedky, zložený iba z nízkych stromov. Niekedy je však možné rastliny tohto druhu nájsť aj v lesoch. Dlhé výhony Nepenthes stenophylla sa často šplhajú až do korún nízkych stromov, kde kvitnú a vytvárajú veľké množstvá pascí. Pasce majú purpurové škvrny a dorastajú do dĺžky aj viac ako 30 cm. Od iných vzhľadovo podobných druhov tento druh možno rozlíšiť podľa okrúhleho viečka, ktoré má na spodnej strane ostrý výbežok. Mladé rastliny a pasce bývajú husto pokryté dlhými hnedastými chlpmi, tieto sa však s rastom rastliny postupne takmer úplne strácajú. Tento druh je možné nájsť iba na Borneu.

Utricularia minutissima je malá suchozemská mäsožravá rastlina, patriaca do rodu Utricularia. Rastie v Ázii (Barma, Kambodža, Čína, India, Indonézia, Japonsko, Laos, Malajzia, Filipíny, Srí Lanka, Thajsko, Vietnam) a Austrálii. V rámci ostrovov juhovýchodnej Ázie je možné ju nájsť na Borneu, Novej Guinei a Sumatre. Rastie terestricky na vlhkých alebo zamokrených otvorených biotopoch s bahnitými alebo piesočnatými pôdami v nadmorskej výške od 0 do 2100 m. n. m. Kvitne fialovými kvetmi od júla do decembra.

Okrem mäsožraviek tu rástlo aj mnoho epifytických orchideí...

Dendrobium indivisum

Coelogyne sp.

... a aj nejaký ten Rhododendron...

A večer nastal správny čas na nightwalk... Keďže záhrada nášho „homestay“ poskytovala množstvo zákutí, nemuseli sme sa pohnúť ani za plot a našli sme niekoľko druhov prevažne žiab... Polypedates leucomystax

Polypedates macrotis

Taká malá milá žabka - Phrynoidis juxtasper.

Poznámka -  porovnaj veľkosť  s krytkou z fotoaparátu...

Na druhý deň sme sa vybrali na opačnú stranu do hustejšieho lesa rastúceho na pomerne strmom svahu.

Táto lokalita vyzerala úplne inak ako predošlá, aj keď boli od seba vzdialené len okolo 2 km.

V spodnej časti svahu tiekol potok. 

Na viacerých miestach rástli husté porasty bambusu.

A taktiež tu rástlo niekoľko druhov rodu Zingiber sp. (zázvor).

A videli sme samozrejme aj ďalší druh rodu Nepenthes. Nepenthes hirsuta je endemitom Bornea, vyskytuje sa v celom Sarawaku od morského pobrežia až do výšky 1000 m. n. m. Názov je odvodený od krátkych drsných chlpov, ktoré pokrývajú stonku a spodnú stranu listov. Tento druh je pravdepodobne primárne viazaný na pieskovcové formácie a rastie v tienistých kerangas a v lesoch vo vrcholovej časti  kopcov. Väčšina turistov však tento druh v prirodzenom prostredí prehliadne, keďže čisto zelené, príp. jemne purpurovo bodkované pasce sú veľmi nenápadné. Spodné pasce obyčajne nedosahujú ani 10 cm aj keď výnimočne môžu narásť aj do dvojnásobnej dĺžky. Avšak väčšina rastlín neprodukuje početné pasce, nie je ani zvláštnosťou nájsť rastlinu, ktorá nemá pasce vôbec, hlavne ak rastie na veľmi zatienených lokalitách.